Od akej vzdialenosti (výmenník - vonkajšia jednotka) je potrebné doplniť chladivo a v akom množstve (koľko gramov)?
Napríklad pri konfigurácii: Gree Fairy 3.5kW a výmenník SWEP B26Hx20 s vývodmi 1/4" + 3/8" a ich vzájomnej vzdialenosti 7 metrov?
Ďakujem Štefan
Dopĺňanie chladiva?
Re: Dopĺňanie chladiva?
Pri doplnení sa držím doporučenia, ktoré výrobca udáva ku klasickému splitovému zapojeniu, čo je vo väčšine prípadov do 5kW výkonu 16gr/m. Vnútorný chladivový objem B26Hx20 je zhruba podobný ako objem výmennika vo vnútornej jednotke, čiže tento objem dopĺňam klasicky nad 5m dĺžky potrubia.
Skúšal som rôzne náplne chladiva, od cca -50gr po +150gr nad odporúčané množstvo a na správanie klimatizácie to nemá zásadný vplyv.
Čiže pri Gree Fairy 3.5kW a 7m by malo ísť po správnosti 32gr chladiva navyše, ale zrejme by som najskôr pár dní testoval správanie jednotky bez doplnenia a až podľa výsledkov volil, či tam tých 32gr dopĺňať, nakoľko je to veľmi malé množstvo.
Skúšal som rôzne náplne chladiva, od cca -50gr po +150gr nad odporúčané množstvo a na správanie klimatizácie to nemá zásadný vplyv.
Čiže pri Gree Fairy 3.5kW a 7m by malo ísť po správnosti 32gr chladiva navyše, ale zrejme by som najskôr pár dní testoval správanie jednotky bez doplnenia a až podľa výsledkov volil, či tam tých 32gr dopĺňať, nakoľko je to veľmi malé množstvo.
Re: Dopĺňanie chladiva?
Rád by som doplnil svoju poslednú odpoveď. Pri 3.5kW klimatizácii platí to, čo som napísal naposledy. Doskový výmenník B26Hx20 má vnútorný objem chladiva cca 0.4l, čo je +- zhodné s vnútornou jednotkou s výkonom 3.5kW.
Situácia sa ale mení pri vyšších výkonoch. SWEP B26Hx20 je síce výkonovo postačujúci aj pre 5kW klimatizácie, ale vnútorný objem vnútornej jednotky pre chladivo je cca 0.6-0.8l. Vonkajšia jednotka je naplnená väčším množstvom chladiva a teda pri takejto inštalácii bude veľmi pravdepodobne treba zo systému nejaké chladivo odobrať.
Ideálne je po inštalácii odmerať podchladenie chladiva a na základe neho určiť objem chladiva. Ideálne podchladenie sa pohybuje medzi hodnotami 5-10K.
Podchladenie chladiva je rozdiel teplôt medzi kondezačným tlakom prevedeným na kondenzačnú teplotu a teplotou skondenzovaného chladiva, ktoré vychádza z doskového výmenníka v režime kúrenie.
Príklad: Na servisnom ventile nameriam tlak 25bar. Pri chladive R32 to zodpovedá 42°C kondenzačnej teploty. Teplomerom odmeriam teplotu na tenkej chladivovej trubke (v MiniHPC tiež T6) a na nej je teplota 33°C. Podchladenie chladiva je v tomto prípade 9°C, čo je v tomto prípade vyhovujúce.
Pri vyššom podchladení je potrebné chladivo odobrať. Treba ale dať pozor na to, že podchladenie tiež ovplyvňuje poloha EEV, ktorú riadiaca jednotka vonkajšej jednotky neustále mení a snaží sa na základe teploty na výparníku, vonkajšej teploty a teploty na výstupe z kompresora nastaviť ideálne prehriatie chladiva vo výparníku. Preto je vhodné po odsatí nejakého množstva chladiva nechať systém ustáliť, počkať pokiaľ sa pohyb EEV stabilizuje a odmerať prehriatie znovu. Rovnako tak je dobré po každej zmene objemu chladiva urobiť viac meraní s prestávkou vo vykurovaní (ideálne nechať aj vychladnúť kompresor).
Po vypnutí a zapnutí kompresora sa EEV vráti do svojej východiskovej polohy a následne začne upravovať hodnotu otvorenia podľa nových podmienok, preto po zapnutí a ustálení EEV môžeme namerať iné hodnoty podchladenia.
Podstatou je, aby bolo podchladenie natoľko nízke, že ešte dochádza ku skondenzovaniu všetkého chladiva a v priezorníku (ak je nainštalovaný) nie sú vidieť žiadne bublinky. Vtedy sa dosahuje najvyššie možné COP, nakoľko kompresný pomer je najnižší možný.
Pri preplnení chladivom stúpa kondezačný tlak za kompresorom a teda aj kompresný pomer. Toto zvyšuje príkon kompresora a znižuje výkon na výmenníku, čo v prepočte zhoršuje COP.
Situácia sa ale mení pri vyšších výkonoch. SWEP B26Hx20 je síce výkonovo postačujúci aj pre 5kW klimatizácie, ale vnútorný objem vnútornej jednotky pre chladivo je cca 0.6-0.8l. Vonkajšia jednotka je naplnená väčším množstvom chladiva a teda pri takejto inštalácii bude veľmi pravdepodobne treba zo systému nejaké chladivo odobrať.
Ideálne je po inštalácii odmerať podchladenie chladiva a na základe neho určiť objem chladiva. Ideálne podchladenie sa pohybuje medzi hodnotami 5-10K.
Podchladenie chladiva je rozdiel teplôt medzi kondezačným tlakom prevedeným na kondenzačnú teplotu a teplotou skondenzovaného chladiva, ktoré vychádza z doskového výmenníka v režime kúrenie.
Príklad: Na servisnom ventile nameriam tlak 25bar. Pri chladive R32 to zodpovedá 42°C kondenzačnej teploty. Teplomerom odmeriam teplotu na tenkej chladivovej trubke (v MiniHPC tiež T6) a na nej je teplota 33°C. Podchladenie chladiva je v tomto prípade 9°C, čo je v tomto prípade vyhovujúce.
Pri vyššom podchladení je potrebné chladivo odobrať. Treba ale dať pozor na to, že podchladenie tiež ovplyvňuje poloha EEV, ktorú riadiaca jednotka vonkajšej jednotky neustále mení a snaží sa na základe teploty na výparníku, vonkajšej teploty a teploty na výstupe z kompresora nastaviť ideálne prehriatie chladiva vo výparníku. Preto je vhodné po odsatí nejakého množstva chladiva nechať systém ustáliť, počkať pokiaľ sa pohyb EEV stabilizuje a odmerať prehriatie znovu. Rovnako tak je dobré po každej zmene objemu chladiva urobiť viac meraní s prestávkou vo vykurovaní (ideálne nechať aj vychladnúť kompresor).
Po vypnutí a zapnutí kompresora sa EEV vráti do svojej východiskovej polohy a následne začne upravovať hodnotu otvorenia podľa nových podmienok, preto po zapnutí a ustálení EEV môžeme namerať iné hodnoty podchladenia.
Podstatou je, aby bolo podchladenie natoľko nízke, že ešte dochádza ku skondenzovaniu všetkého chladiva a v priezorníku (ak je nainštalovaný) nie sú vidieť žiadne bublinky. Vtedy sa dosahuje najvyššie možné COP, nakoľko kompresný pomer je najnižší možný.
Pri preplnení chladivom stúpa kondezačný tlak za kompresorom a teda aj kompresný pomer. Toto zvyšuje príkon kompresora a znižuje výkon na výmenníku, čo v prepočte zhoršuje COP.